Tvorba

07. 06. 2010

Domů
Životopis
Tvorba
Dielo
Marína
Fotogaléria
Múzeum A. S.
Odkazy
Zaujímavosti

 

Pocitadlo.sk

Sládkovičove literárne začiatky spadajú do čias štúdií na bratislavskom lýceu. V roku 1842 sa v almanachu Nitra objavili jeho básne Hlas k Nitře, Potěcha a Ctibor. (Básnik ich neskoršie poslovenčil.) Tu sa po prvý raz objavil jeho pseudonym Sládkovič. Počas štúdií na univerzite v Halle sa zoznámil s Heglovou filozofiou, ktorá mala vplyv na jeho chápanie ľudskej existencie a národných otázok. Pod jej vplyvom napísal rozsiahlu filozoficko-reflexívnu báseň Sôvety v rodine Dušanovej (1844).

Po návrate zo štúdií v jeho poézii začal vystupovať do popredia človek vo svojej psychickej mnohotvárnosti, ktorý sa vedome zapájal do širších spoločenských a ná­rodných podujatí. Svoje básne (Nehaňte ľud môj, Hron, More, Morava, Krajanom, Mládenec) uverejňoval v Orle tatránskom a almanachu Nitra.

V roku 1946 napísal inšpirovaný nenaplnenou láskou k milovanej Márii Pischlovej lyrickú básnickú skladbu Marína. V básni v mene krásy a lásky bojoval proti zlu a vyjadril nádej na lepšie usporiadanie života, čím vystihol pocity celej generácie. Marína je zároveň najprekladanejším dielom Sládkoviča do cudzieho jazyka (dvakrát do maďarčiny, češtiny, poľštiny, francúzštiny). V druhej lyricko-epickej básni Detvan (1853) opísal ľudového hrdinu s bohatým cito­vým životom a uvedomelého bojovníka za slobodu.

V ďalšej tvorbe sa Andrej Sládkovič venoval aktuálnym problémom slovenského národného života, ktoré zachytil v lyricko-reflexívnych básňach Ohlasy, Prosba. Revolúciu v rokoch 1848/49 vítal v básni Zaspievam pie­seň o slobodnej vlasti. Do tohto obdobia patria aj básne subjektívnej lyriky. V básni Banská Štiavnica sa vyznal k mestu svojej mladosti. Písal i ľúbostné básne inšpiro­vané láskou k budúcej manželke Júlii (Opustená, Žaloba, Vraví oko tvoje).

V porevolučnom období sa Sládkovič odmlčal a lite­rárne začal znovu tvoriť až po páde Bachovho absolutiz­mu. Pri príležitosti memorandového zhromaždenia napí­sal poému Svätomartiniáda (1861), pri zakladaní Matice slovenskej báseň Pamiatka pre deň 4. augusta (1863) a na tisícročné jubileum príchodu slovanských vierozvestov báseň Lipa cyrilometodejská (1864). Spomenieme ešte väčšiu epickú báseň Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti (1866), v ktorej vyjadril veľkosť boja i utrpenia v boji za slobodu.

Okrem poézie sa Sládkovič venoval prekladateľstvu (preložil divadelné hry A. F. M. Voltaira a časť hry Phaedra od J. Racina, básne J. W. Goetheho a A. S. Chomiakova). Popri pastoračnej činnosti sa zaoberal i náboženskou spisbou a písal publicistické články, recenzie a posudky.

Andrej Sládkovič, popredný predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, svojou tvorbou výrazne prispel do slovenskej poézie. Jeho lyrické básne Detvan a Marína patria ku klenotom slovenskej literatúry. Cyril Kraus o ňom napísal:

„Slobodným sa cítil v poézii, poézia bola preňho nielen útočišťom, ale aj zmyslom života, ňou chcel prekonávať tiaže zemské, usiloval sa vyzdvihnúť pozi­tívne hodnoty vo vývine ducha, usiloval sa o harmóniu vznešeného a krásneho. Vychádzal však z konkrétneho života, znázornil jeho problémy a konflikty, znázornil napätie medzi ideálom a skutočnosťou. A aj vtedy, keď životné udalosti vnímal z nadhľadu, zázemím mu bol reálny svet.“

Venoval sa aj prekladaniu z ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), francúzštiny (Voltaire, Jean Racine), neskôr tiež z nemčiny (Johann Wolfgang Goethe). Písal tiež publicistické články (Národnie školy, Verejná mienka o nás), recenzie (Ján Botto: Báj Maginhradu a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň.  Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese.

zdroj: http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2007/november-december/81.pdf

   

Kalamár A. Sládkoviča

 

Ukažka rukopisu A. Sladkoviča: „Na Mateja 1871“

 

Domů | Životopis | Tvorba | Dielo | Marína | Fotogaléria | Múzeum A. S. | Odkazy | Zaujímavosti

Tento server bol naposledy aktualizovaný dňa 07. 06. 2010